Veľkomoravská pútnická cesta I.
Velehrad
Velehrad patrí k Najpozoruhodnejším pútnickým miestam v Českej republike. Je úzko spojený s tradíciou cyrilometodejskou. Kult slovanských apoštolov, ktorí sú spolu so sv. Benedikta spolupatrónmi Európy, robí z Velehradu miesto presahujúce svojim významom hranice štátu.
Podľa archeologických nálezov a historického bádania možno politicko-administratívne centrum Veľkomoravskej ríše a metropolu jej prvého arcibiskupa sv. Metoda spájať sa širšej oblasti Uherského Hradiště, Starého Mesta s okolím a Velehradu. Počiatky súčasného Velehradu siahajú na začiatok 13. storočia, kedy tu vznikol prvý cisterciácký kláštor na Morave založený moravským markgrófom Vladislavem Henriho v románskej štýle s vplyvom ranej gotiky. Rozsiahly komplex spolu s konventným kostolom Nanebovzatia Panny Márie bol dokončený v štyridsiatych rokoch 13. storočia. Jeho neskoršie osudy: r. 1421 vypálený moravským husitami, znovu obnovený v rokoch 1587-1592, skoro barokná prestavba v rokoch 1629-35; súčasná podoba pochádza z prelomu 17: 18. stor.
Dňa 22. apríla 1990 uskutočnila sa tu návšteva hlavy rímskokatolíckej cirkvi pápeža Jána Pavla II. pamiatkou na túto udalosť je obrovský kríž s jeho znakom stojaca na nádvorí pred bazilikou.
Katedrála bola impozantná a zanechala na nás dojem, ako aj lapidária. Poprechádzali sme sa v spleti katakomb pod katedrálou, kde sa nachádzali kobky a kosti duchovných.
Buchlov
Hrad, kde sme sa poriadne zapotili.
Počiatok hradu sa datuje do 1.polovice 13. storočia. Bol založený českým kráľom ako strategicky obranná pevnosť a administratívne centrum sa súdnej právomoci tzv. loveckým právom.Najstaršia časť hradu tvorili obranné veže s obytným palácom a kaplniek. Aj keď bol hrad v trvalom majetku kráľa až do 16. storočia bol často dáva do zálohy šľachtickým rodov.
Na konci 15. storočia ho vlastnili páni z Cimburka, za ktorých bol postavený v neskoro gotickom slohu reprezentačná Rytierská sála. V roku 1511 prechádza hrad do súkromného držbe. Od 16. do 18. storočia sa v jeho vlastníctve vystriedali moravské rody pánov sa Žerotína, zo Zástřizl a Petřvald. Na Buchlove prebiehali stavebné úpravy ešte v duchu renesancie a baroka.Avšak už v roku 1701 bol dostavaná zámok v Buchlovice, do ktorého do ktorého sa majitelia presťahovali natrvalo až v roku 1751.
Poslednými držiteľmi hradu Buchlov sa stali v roku 1800 Berchtoldové z Uherčice. Zásluhou dvoch nevlastných bratov, osvietencov, dr. Leopolda I. Berchtolda a dr. Bedřicha Berchtolda vzniklo v priestoroch hradu rodinné múzeum, ktoré bolo už v polovici 19. storočia sprístupnili verejnosti.
Dnešná štýlová inštalácia spolu s prírodovednými zbierkami a bohatou knižnicou dokumentujú vývoj bytovej kultúry od 15. do 19. storočia. Návštevu hradu možno spojiť s prehliadkou hrobky vlastníkov v neďalekej kaplnku sv. Barbory. Barbory.
Zaujala nás egyptská múmia spolu s rakvou z cédrového dreva zo 3.stor. pred. Kristom pôvodom z Alexandrie
Na Buchlov bola privezená v 1. pol.19.stor. Josefom Vroclav z Mitrovica ako svadobný dar jeho sestre Ludmile vydatej Berchtoldové z Uherčic. Z nápisu na rakvy bolo zistené, že ide o muža menom Nefersobek – Krásný je (krokodílích boh) Sobek. Pochádzal podľa spôsobu balzamovanie z vyšších spoločenských vrstiev. Pravdepodobne sa narodil v tzv Perzskom medziobdobí (28. - 31. dynastia), prežil Druhú perzskú okupácii a zomrel v čase príchode Alexandra Veľkého do Egypta. V roku 2001 prebehla jej konzervácie, pretože vplyvom miestneho klímy sa jej obaly začali rozpadať.
V starej hradnej reštaurácii sme sa občerstvili dobrým kvasnicovým pivom, ktoré sa hodilo po náročnom šľapaní cez miestne lesy až na samotný hrad.
